Na oslave životného jubilea môjho otca, kde sa stretlo kopec priateľov, nám v Klube spisovateľov pripravil pán šéfkuchár Antovský takúto pochúťku. Začalo sa jesť, pričom zavládlo ticho. Ako polichotenie a najmä pochvala za skvelé, harmonicky vyvážené jedlo, sa od jedného zo stolov ozvalo. "Pán Antovský, s týmto kolektívom som už tridsať rokov, ale ešte nikdy neboli tak ticho." Sála pobavene zaburácala. Šéfkuchár nezostal nič dlžný a zakontroval. "Ja tu pracujem už tridsať rokov, ale také živijó aké ste oslávencovi zaspievali, som ešte nepočul." Bodaj by počul. Veď tam bol samý Lúčničiar... :o) Presný recept síce nemám, ale bolo to asi toto. Tu je výsledok a recept :