Ani neviem, aké to boli sviatky, ale v domnení, že "v dnešnej dobe je predsa stále otvorené", vybral som sa na nákup. Miesto otvorených dverí som pred vchodom do miestneho supermarketu stretol len otáčajúcich sa šoférov. Situácia sa opakovala aj v ostatných supermarketoch, marketoch, obchodíkoch v meste a keď som našiel zatvorenú aj "večierku", ktorá je otvorená naozaj vždy, začalo sa mi rosiť čelo. Nie že by sme si neporadili pár dní bez obchodu, ale čakali sme hostí a doma sme nemali ani štipku chleba. "Nevadí, upečieme"- vraví mi manželka, keď som ju o nepríjemnosti mobilom informoval. Trochu som zapochyboval, či to bude také ľahké s akou ľahkosťou to bolo povedané. Manželku som dosiaľ piecť chleba nevidel a moje prekvapenie bolo o to väčšie, pretože kým som sa vrátil z mesta, chlebík už kysol a ani som sa nenazdal, bol aj upečený. Fantastický chlebík, voňavý, chrumkavý s hrubou kôrkou a veľkými vykysnutými okami v striedke... Druhý deň sme piekli zas, na posedenie sme ho s kamarátmi "zožrali"... :o)