| Bylinky - zelená vlna (úvod) |
|
| Cieľom tejto stránky je dodať jej čitateľom chuť pestovať v záhradke, na balkóne alebo v kuchyni tie koreninové rastliny, ktoré potrebujeme k pestrej, chutnej strave a ktoré dnes okrem najjednoduchších, ako je petržlenová a zelerová vňať a prípadne ešte kôpor a pažítka, nedostať ani na trhoviskách. Žiadna koreninová zelenina nemôže byť čerstvejšia ako tá, ktorú sami vypestujeme, lebo je omnoho chutnejšia ako suchá, má tuhšiu arómu a viac vitamínov. Tieto dôležité potreby našej kuchyne sú nielen osožné, ale aj pekné a zaujímavé, či ich pestujeme v záhrade, v okne, alebo na balkóne. Môžeme ich s hrdosťou ukazovať hosťom a tak trochu prispieť k renesancii kultu zeleného korenia, k takzvanej zelenej vlne. |
 |
Zelená vlna – čo v podstate znamená využívanie rastlín v prírodnom stave, je módnym, ale predovšetkým potrebným trendom návratu k prírode, do ktorej človek patrí. Moderný spôsob života v pretechnizovanom svete prináša so sebou vysoký podiel denaturovaných, priemyslovo upravených potravín, postrádajúcich niektoré biologicky aktívne zložky. Jednotvárna strava vyžaduje čerstvý doplnok a to sú povedľa ovocia a zeleniny taktiež bylinky – zelené korenie. Ono kuchárom pomáha nielen zvýšiť biologickú hodnotu potravín, ale vytvoriť aj z mála surovín paletu rozmanitých pokrmov, zvýrazniť ich chuť, vôňu, ovplyvniť ich lepšie využitie v ľudskom organizme a predovšetkým znížiť spotrebu soli. Nezanedbateľnou kvalitou zeleného korenia je aj jeho estetická hodnota. Čerstvé alebo sušené sa dá použiť ku skrášleniu bytu vo vázach, košíkoch a voňavých zväzkoch ale aj samotného pripravovaného jedla.. Široké pole pôsobnosti poskytuje príprava vlastných bylinkových koreninových zmesí z drvených sušených rastlín. Možností je veľa, fantázii sa medze nekladú.
Zelené korenie sa na celom sveta vracia do záhrad a do kuchyne. A pritom sa dá tak ľahko pestovať za oblokom v kvetináči. Ak raz vyskúšate možnosť odtrhnúť si čerstvé bylinky z balkóna, z kvetináča na obločnici a nimi ochutiť nejaký pokrm, uvidíte, že zelené korenie sa vo vašej kuchyni určite udomácni.
Zelené korenie sa na naše územie dostalo s vojnovými výpravami starých Rimanov. Až neskôr, v 8.-9. storočí, kedy Arabi obmedzili do Strednej Európy dovoz tropických korenín, nariadil franský panovník Karol Veľký pestovať v kráľovských, panských a kláštorných záhradách tieto užitočné rastliny. O ich rozšírenie sa zaslúžil najmä mníšsky rád benediktínov, ktorí svoje skúsenosti v pestovaní byliniek zúročili aj v príprave vynikajúceho bylinného likéru – Benediktínka. Vedomosti o liečivých bylinách a zelenom korení od 16. storočia šírili aj na našom území bylinkári. Napríklad v roku 1591 vyšiel v Trnave tlačou prvýkrát v Uhorsku opis liečivých rastllín, ktoré sa pestovali v záhradách, aj s 26 drevorytmi. Autorom bol Lukáš Péči (Peechy), ktorý pochádzal z Pečovskej Novej Vsi v okrese Prešov. Po latinsky písané dielo nieslo poetický názov, ktorého preklad znie –Kresťanským pannám úctivý veniec alebo Duševná trávna záhrada.
Dokonca aj naši slávni slovenskí olejkári z Turca, prispeli k tomu svojou hrivnou a tak nielen v stredoveku a ranom novoveku, ale aj neskôr, v 19. storočí bola u nás paleta využívania zeleného korenia značne rozsiahla. Svedčia o tom aj ľudové pesničky : Rozmarín zelený, popod okny sadený, Sadila som bazaličku vyrástla mi loboda, Dievčatko oravskô, poď so mnou na panskô, pod Oravský zámok, sadiť majoránok a mnohé iné.
I keď sú v súčasnosti bežné obchody u nás dostatočne vybavené potrebným sortimentom zeleného sušeného korenia, odborníci v zdravej výžive a najmä kuchári odporúčajú používať najmä čerstvé zelené korenie. |
|
|
Register receptov 
