V antike sa užívala proti hadiemu uštipnutiu a proti tuberkulóze. Údajne zlepšovala činnosť mozgu a pamäť. Už vtedy sa používala ako kloktadlo pri bolení hrdla. Rimania údajne tak verili zázračným účinkom tejto rastliny, že  hovorievali: Prečo by sme zomierali, keď nám rastie šalvia?!

            Šalvia je trvalý poloker 0,5 m vysoký. Na listnatých lodyhách rastú šedozelené plstnaté oválne listy s modrofialovými alebo bielymi kvietkami. Existuje viacero druhov rôznych farieb a všetky možno používať v kuchyni, i keď základný druh je najvhodnejší.      Príbuzným druhom je šalvia muškátová (Salvia sclarea), jej vňať i kvet vonia aromaticky až opojne po levanduli a muškáte. Jedlá koreníme šalviou veľmi opatrne,  pri súčasnom korenení rozmarínom, dostávajú jedlá veľmi zaujímavú chuť. Je to rastlina s veľmi dekoratívnymi kvetmi. Aromatizujú sa ňou vína a užíva sa i do mäsitých a zeleninových pokrmov.
Pochádza zo stredomoria. Šalvia lekárska má silne korenistú vôňu a aromaticky zvieravú horkastú chuť. Obľubuje slnko na južnom balkóne. Rozmnožuje sa semenami vysievanými na jar, alebo aj na jeseň do debničiek. Možno ju rozmnožovať aj delením trsov v jarnom období. V zime ju umiestňujeme taktiež priamo na obloku a udržujeme viac v suchu než v prílišnej vlhkosti. Ako korenie sa užívajú najčastejšie čerstvé listy zbierané podľa potreby,  na sušenie sa odrezáva vňať pred zakvitnutím. Používa  sa aj čerstvý kvet na zdobenie šalátov a múčnikov. Vôňu a chuť šalvie vytvárajú predovšetkým silice (1,5 – 2.5%), gáfor, borneol, tujon, vysolý obsah trieslovín (8%), horčiny, flavonoidy. Obsahuje taktiež látky zabraňujúce poteniu a látky hormonálnej povahy, kyselinu nikotinovú a iné zložky.

Zdravotníctvo: Šalvia obsahuje veľké množstvo protizápalových a dezinfekčných  látok, pôsobí proti hnačke, podporuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Taktiež sa používa ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny. Pôsobí proti zápachu z úst a čaj znižuje hladinu cukru v krvi.
V  kuchyni :  Pre svoju výraznú chuť a vôňu sa používa v menších dávkach. Patrí na jahňacinu, baraninu, k teľaciemu mäsu, rybám. Hodí sa k tučným jedlám, syrom, karbonátkam, pečeni,  pečeným kačkám, do vaječných pokrmov, fazule, cestovín s paradajkami, k cukinám i do zeleninových polievok. Hodí sa do akýchkoľvek mäsových závitkov. Mladé lístky sa obaľujú vaječným cestíčkom a sa smažia. Môže sa pridávať pri príprave držiek. Listy sú bežnou súčasťou bylinkových koreniacich zmesí. Na jednu porciu pokrmu užívame 1-2 čestvé lístky, alebo špetku sušenej šalvie. V USA sa šalvia pridáva do bravčových klobás, v Anglicku sa šalviou ochucujú pečené kačky.

Teľacie alebo kuracie kotlety:
4 plátky teľacieho, kuracieho alebo morčacieho mäsa, 3 lyžice sekanej anglickej slaniny, 1 strúčik cesnaku, 4 väčšie lístky šalvie, soľ, mleté korenie (najlepšie citrónové alebo zelené), 1 veľká cubuľa, 1 karotka, 1 bobkový list, špetka tymiánu, 2 dl bieleho vína, 1 dl vývaru, 2 lyžice oleja, oriešok masla.
Plátky mäsa naklepeme, osolíme, okoreníme, potrieme kašičkou z anglickej slaniny a cesnakom, vložíme list šalvie, zabalíme, zopneme špáradlom a spolu s nakrájanou cibuľou a karotkou opečieme na oleji. Pridáme bobkový list, tymián, podlejeme vínom a vývarom a dusíme domäkka. Nakoniec pridáme kúsok masla. Podávame s drobnou cestovinou, ryžou alebo zemiakmi a šalátom z čerstvej zeleniny.

Ryba na šalvii:         
4 porcie ryby (kapor, filé, hejk), soľ, 6 čerstvých lístkov šalvie ( alebo špetku sušených lístkov), 4 strúčiky cesnaku, lyžičku mletého zázvoru, múka na obalenie, olej na pečenie.
Rybu osolíme, potrieme prelisovaným cesnakom, pritisneme na ňu nahrubo posekané šalvijové lístky, posypeme zázvorom a obalíme v múke. Opečeme na rozpálenom oleji. Podávame s varenými zemiakmi a paradajkovým šalátom.

Chlebová pečienka:
5 lyžíc masla (margarínu), 2-3 nakrájané cibule, 2 šálky nahrubo nastrúhaného zeleru, ½ šálky strúhanej mrkvy, 3-4 šálky nakrájaných zbytkov starého chleba, šálka vývaru (masox), ½ lyžičky rasce, soľ, 1 PL  čerstvej  alebo 1 ČL lyžička sušenej šalvie, špetka tymiánu a bazalky, mleté korenie, nakrájaná  petržlenovú vňať, pažitka (prípadne miska nakrájanej čerstvej mladej žihľavy), 1-2 vajcia, maslo na vymazanie pekáča, pár prúžkov slaniny.
Na masle opečieme cibuľu, cesnak, mrkvu, kocky chleba. Zalejeme vriacim vývarom., okoreníme, opatrne posolíme. Vychladnutú masu premiešame s rozšľahanými vajíčkami. Pekáč vymažeme maslom (môžeme posypať strúhankou)  a chlebovú hmotu na ňom vytvarujeme do šišky. Navrch poukladáme prúžky slaniny alebo kúsky masla a asi  30 min. pečieme. Teplú, alebo studenú nakrájanú pečienku doplníme zeleninou. Je to veľmi chutný recept  z  Wallesu.