Je jednou z všeobecne používaných liečivých a koreninových rastlín. Je to mnohonásobný kríženec, ktorý sa v prírode nevyskytuje.  Je kultúrnou rastlinou, v Anglicku doloženou už v 17. storočí. Pestuje sa množstvo druhov, napr. mäta rolná (s vysokým obsahom mentolu), ďalej mäta vodná, dlholistá, klasnatá, voniaca po jablkách a.i. Pestujú sa aj okrasné rastliny s citrónovou príchuťou, s kučeravými listami a.i. Do strednej Európy ju priniesli Rimania. Mätové čaje sa užívali už v staroveku, vo východnej Indii sa mäte pripisuje ochladzujúci účinok. My ju dodnes poznáme skôr ako liečivú rastlinu na čaje,  pri zažívacích poruchách a kataroch priedušiek.
Mäta pieporná je viacročná kultúrna rastlina, ktorá dorastá až do výšky 60 cm. Je výrazne aromatická po mentole. Pestuje sa v kyprej pôde s dostatkom vlahy.  Mladé rastliny nesmú vyschnúť, staršie rastliny sa zalievajú až čiastočne vysušené. Vňať na sušenie trháme na začiatku   kvetu (júl) a druhýkrát v auguste. Čas od času treba časť trsu zostrihať až po zem, aby sa mäta omladila. Pre kuchynskú potrebu odrezávame čerstvé výhonky v priebehu celého roka. Pestuje sa delením trsov alebo z predpestovaných sadeníc. Mäta obsahuje silicu bohatú na mentol, triesloviny, horčinu, flavonové glykosidy, vitamíny, (napr. v 100 g čerstvej hmoty je 25 mg vitamínu C), minerálne látky a.i.

Zdravotníctvo: Obsahové látky mäty piepornej majú utišujúce, antiseptické, protikŕčové, protizápalové a stimulujúce účinky. Podporujú zažívanie, vylučovanie žlče, pôsobí proti  plynnatosti a hnačke. Zlepšujú sústredenie a pomáhajú pri bolesti hlavy. Vyrábajú sa z nich chladivé masti a oleje proti bolestiam svalov. Výborný je mätový čaj a kúpeľ, ale kojenci  a malé deti mätu neznášajú!  Mäta údajne odpudzuje mravce, mšice, blchy i myši.
V kuchyni: Je skvelá pri príprave octov, sirupov, na korenenie paradajkových nápojov a pokrmov. V menšom množstve sa hodí do nádievok, zeleninových pokrmov, na baranie, jahňacie a rybacie mäso, do zelených omáčok a majonéz, pomazánok, ryže, strukovín, šalátov, paradajok, uhoriek, bylinkových masiel, syrov, plnenej zeleniny, zapekaných zemiakov so zeleninou a.i. Koreníme menšími dávkami  a čaj nepijeme pravidelne!

Šalát z melónu, paradajok, uhorky, pomaranču a mäty:
Asi 300g zrelého vodového melónu, malá  šalátová uhorka, 4 paradajky, 1 pomaranč, lyžica citrónovej šťavy, špetka soli, 100g bieleho jogurtu, soľ, korenie, lyžica nasekaných listov mäty.
Šalátovú misu vyložíme listami hlávkového šalátu. Lyžičkou alebo tvorítkom vykrajujeme z melónovej dužiny guľôčky, alebo nakrájame kocky, vložíme do misy a premiešame s uhorkou nakrájanou na polkolieska, s rozštvrtenými paradajkami a rozkrojenými dielkami pomaranča. Pokvapkáme citrónovou šťavou, osladíme, osolíme.  Jogurt taktiež prisolíme, okoreníme, pridáme mätu, premiešame a zmesou prelejeme šalát. Ozdobíme  listami mäty.

Mätový  jogurtový nápoj  s džemom:
225g bieleho jogurtu, 10 ml minerálnej vody, 1–2  PL malinového  (jahodového, , ríbezľového, ostružinového) džemu a 1 PL drobno nakrájaných mätových  (koncových)  lístkov,  spolu s 2- 3 kockami ľadu dobre zmixujeme a nalejeme do dvoch pohárov.